Deti v ohrození

* Vojna - deti, ktoré sú obeťami vojnových konfliktov, sú často krát násilne presídlované, zneužívané alebo aj naverbované do armády, trpia hladom, na rôzne choroby, často prídu o jedného, obidvoch rodičov, prípadne aj celú rodinu, obete nášlapných mín apod.
* Opustené deti v dôsledku choroby napríklad AIDS, Eboly, vojny, hladomoru, deti o ktoré vlastní rodičia z rôznych dôvodov stratili záujem, alebo sa nemôžu o nich starať.
* Interupcia predstavuje smrť ešte nenarodeného dieťaťa.
* Mladistvé matky často rieša nechcené tehotenstvo interupciou, prípadne nechajä dieťa v detskom domove.
* Zneužívané deti, sú tie, ktoré sú zneužívané na prácu v továrňach, plantážach, prostitúciu, pouličnú kriminalitu.
* Deti závislé na drogách a alkohole
* Deti trpiace na AIDS a iné ochoroby deti, ktoré stratili svojich rodičov alebo deti, ktoré sú sami pozítívne na vírus HIV alebo trpia v dôsledku inej závažnej choroby
* Kultúrne, politické a náboženské faktory, ktoré trpia v dôsledku náboženských alebo kultúrnych tradícií, diskriminujú určitú časť detskej populácie podľa určitých kritérií, akými sú napríklad pohlavie, spoločenský pôvod, národnosť, ... apod.
* Sucho a prírodné katastrofy
* Migrácia ekonomická, z vidieka do miest za prácou, v dôsledku vojny, prináša mnoho existenčných problémov.
* Rodinné problémy rozvod, násilie v rodine, týranie a zneužívanie dieťaťa.
* Nedostatočná medicínska starostlivosť
* Negramotnosť so sebou prináša zárodky budúcich problémov, najmä chudoby.
* Deti ulice s ktorými si rodičia nevedia dať rady, alebo sa o ne nestarajú. 

 

 

V bodoch je opísaná škodlivina človeka nekrofilnými prvkami v osobnosti a v správaní a súčasne ilustrujem základné ich prejavy. Ak sa niekomu zdá, že je to hodne o učiteľoch, nie je to náhoda. Ak totiž nekrofilné prvky v človeku podporuje a provokuje autoritatíva, totalitná atmosféra, darí sa takémuto správaniu najviac práve v takých inštitúciách, ako sú väzenia, výchovné ústavy, vojna a v istom zmysle aj školské zariadenia. Aj tam sú totiž žiaci v mnohých svojich potrebách na učiteľoch niekedy až totálne závislí. Nekrofílii sa samozrejme darí aj v niektorých rodinách, a to o to viac, o čo viac v nich prevláda autoritatívnosť, nadvláda a despocia. (Je dosť možné, že o mojich nekrofilných prvkoch v správaní budú o niekoľko rokov referovať a písať moje dcéry. Dúfam len, že im neublížili až natoľko, že o nich budú hovoriť pri vlastnej psychoterapii.)

Základným nekrofilným prvkom je hľadanie toho, čo dieťa nevie, nie čo vie. Za každú cenu sa ho pokúšame pristihnúť pri chybách. A máme z toho dokonca potešenie ! Je treba povedať, že ide o nezrelú potrebu dospelého, učiteľa, nie dieťaťa. Samozrejme, že práve toto robíme niekedy aj my rodičia, a ak to urobíme, je to prejavom nekrofilných prvkov v nás. Psychologicky by sme sa mohli pýtať, odkiaľ sa takéto zameranie berie, prečo to vlastne robíme. Odpoveď je do istej miery zaujímavou špekuláciou : možno, že sa za niečo mstíme (za vlastnú stratenú mladosť, za neúspechy a nedosiahnuté ciele, za horšie podmienky pred x rokmi ...). Súčasťou povedaného obrátenou mincou je vlastne minimum ocenení, minimum pohladení. Odborne povedané takmer neexistuje pozitívne posilňovanie detí. A keď, tak len vtedy, keď to mne, dospelému, prinesie nejaký osoh, možno v podobe prospechárstva a protekcie, ale možno aj v podobe nejakého vnútorného sebauspokojenia. Do rámca opisovaných prejavov patrí samozrejme zastrašovanie, preferovanie zlých známok v škole, trestanie a podobne. Dieťaťu sa s odpoveďou nepomôže, naopak sa "potopí". Ak sa hlási odpovedať, tak sa nevyvolá, veď to predsa znamená, že je pripravené. Naopak sa vyvolá vtedy, keď je pravdepodobné, že sa nepripravilo. Môžem uviesť príklad : keď som učiteľke po jej sedemminútovom výčte negatívnych znakov dcéry v defenzíve povedal, že ju žiadam, aby sa pokúsila nájsť na dcére aj niečo dobré, dostala sa evidentne do rozpakov a jej odpoveď znela : "To by sa najprv ona musela snažiť." To bol doslovný záver. Iným príkladom je, keď deti v triede dostávajú zásadne päťky, štvorky, trojky a na vysvedčenie majú jedničky, dvojky, trojky a učiteľka hovorí : "Vidíte, ja im vždy prilepším." Celý školský rok, celá školská práca však prebieha v prevahe negatívneho hodnotenia, teda v atmosfére zdôrazňovania neúspechov. A to presne je nekrofilné.

Dramatické deptanie sebadôvery dieťaťa, čo jasne vyplýva z opisu prvého bodu. Keď nachádzame na dieťati prevažne to zlé, deptáme jeho sebadôveru. Veď je to dieťa vo vývine. Príklady : kričanie, zosmiešňovanie, ponižovanie, púšťanie hrôzy, permanentné napätie v triede. Nekrofilne zdatná učiteľka dokáže rozplakať chlapca v 8. triede, teda v puberte pred všetkými deťmi. Mieru perverzného uspokojenia, ktoré pritom prežíva, je možné len odhadnúť. Chcem upozorniť, že deptanie sebadôvery dieťaťa je logické z vyššie povedaného o glorifikácii autoritatívnosti a despotizmu v našej spoločenskej atmosfére. Dieťa (prípadne aj dospelý) je totiž veľmi ľahko ovládateľné, je neodporujúce a umožňuje uspokojovať naše potreby ako autority, potreby viesť a ľahko presadiť svoju vôľu.

Preferencia negatívnych citov pred pozitívnymi. Navodzovanie napätia, strachu a úzkostnej atmosféry. Takže aj pred prázdninami, keď už deti "od rozkoše besnia", pretože idú na týždeň preč, tak sa uzemnia tým, že sa im "naparí učenie" a hneď je ich radosť o trocha menšia. V pondelok po prázdninách sa potom prípadne dá písomka. Minimalizovanie radosti podriadených je jeden z klasických behaviorálnych vzorov nekrofilných prvkov v človeku.

Zásadná nedôvera k deťom. Deťom viac nedôverujeme než dôverujeme, ich akýkoľvek pohľad a verziu vždy spochybňujeme. Podozrievavosť, vzťahovačnosť, teda prvky, ktoré majú v psychopatológii svoje jasné miesto. Veta o tom, že dieťa schválne neprišlo do školy, aby sa vyhlo písomke, môže byť jasným signálom uvedeného.

Nepriateľstvo k deťom, ktoré vlastne z nedôvery vyplýva a nadväzuje na ňu. Je to boj s deťmi ako so sebe rovnými, ba čo viac, ako so sebe rovným nepriateľom. Je to neľútostný boj bez toho, aby sme si uvedomovali zvýhodnenosť našej pozície dospelého, silnejšieho, vedúceho, učiteľa, rodiča. Deti nás de facto zaťažujú, obťažujú, ohrozujú. Citát učiteľky na schôdzke s rodičmi : "Deti v tejto triede majú závažné charakterové vady, sú zlé a zlo je treba vymýtiť." Podotýkam, že išlo o siedmakov.

Nekrofilná osobnosť, alebo osobnosť s takýmito prvkami vníma seba výrazne iného a lepšieho než druhých, teda v tomto prípade než deti. To sú tie opravdivé, skutočne z hĺbky duše idúce rozhorčenia učiteľov : "Preboha, oni opisovali ! To by som si ja v živote nikdy nedovolil."

Pomstychtivosť ako črta charakterizujúca správanie. To sú napríklad vety : "Toto ti nikdy nezabudnem, však počkaj." V škole potom samozrejme odveta za rodičov. Viem o mnohých rodičoch, ktorých deti prosievali, aby nechodili na rodičovské združenia a ich lojálnejší partneri im tiež hovorili, že tam vždy urobili ostudu, čo v podstate dlhodobo spočívalo v tom, že deti v určitých predmetoch nikdy nemohli mať dobré známky. Podstatou hriechu "ostudného rodiča" bolo to, že sa zrejme dotkol nekrofilného majestátu patričného učiteľa.

Nekrofilná osobnosť má svojich nezakrytých obľúbencov a spravodlivosť v prístupe k deťom je pre ňu nedosiahnuteľná. Takáto preferencia môže byť určitým záchranným pásom pre emočnú vyváženosť osobnosti s nekrofilnými prvkami.

Nedostatok zmyslu pre humor, predovšetkým neschopnosť úsmevného pohľadu na seba samého a svoje slabiny.

Neschopnosť akceptovať a rešpektovať odlišné názory, pocity a osobnosti. 

Takejto osobnosti absolútne chýba náhľad na seba samého a svoje chyby. Ak takáto osobnosť číta tieto riadky, možno sa baví a hovorí si, že mnohých takých aj pozná. Ale vôbec nepripustí, že sa sama takto správa. S určitou drsnosťou je možné povedať, že ak si náhodou niekto z nás teraz myslí, že sme sa v uplynulých dvadsiatich rokoch aj takto nekrofilne nesprávali, mali by sme sa nad sebou vážne zamyslieť. Ak už nie je neskoro.